S bylinkami sa v mojom živote spája ich kúzlo, chuť a neodmysliteľná aróma. Čerstvé bylinky sú nenahraditeľnou súčasťou jarného a letného jedálneho lístku. Pokrájaná petržlenová vňatka v polievke, mladé zemiaky premiešané s čerstvo voňajúcou pažítkou alebo paradajky dochutené bazalkou. Aj tie najjednoduchšie jedlá získajú vďaka nim ten správny „šmrnc“ a chuť. Vďaka svojej aróme umožňujú v jedlách znížiť dávku soli, čo rozhodne nie je na škodu.
Už naši predkovia si dobre uvedomovali prednosti byliniek a veľa ich využívali nielen na varenie, ale tiež pri liečení najrôznejších ochorení. Napríklad v Číne sa pestovali už viac ako pred päťtisíc rokmi. Svoje uplatnenie našli aj v starom Egypte v oblasti kozmetiky a balzamovaní. Starí Rimania si nedokázali svoje pochúťky predstaviť bez saturejky, kôpru, estragónu alebo mäty. V našich pomeroch sa pestovanie byliniek rozšírilo hlavne v stredoveku, kedy bolo orientálne korenie veľmi drahé a len málo kto si ho mohol dovoliť. Záujem o bylinky potom upadol a na chuť im prichádzame až v posledných rokoch. Zelené poklady sa tak znovu stávajú trendmi zdravej výživy a modernej kuchyne. Obsahujú totiž rad vitamínov a ďalších látok dôležitých pre naše zdravie.
Petržlenová vňať
Petržlenová vňať patrí ku kráľovnej slovenskej kuchyne a má zlatú priečku na stupni víťazov. Táto bylinka hrá hlavnú úlohu všade tam, kde sa varí. Jej jemne korenistú chuť používali naše mamy všade, ale dnes sa na ňu tak trochu zabúda. Petržlenová vňať má rôzne použitie a ja si bez nej varenie neviem predstaviť. Preukázateľné účinky radia petržlen a jej vňať k najsilnejším prírodným liečivám. Za svoje liečivé účinky vďačí petržlen, pestovaný v mnohých rôznych odrodách, najmä vysokému obsahu silíc (prvýkrát boli izolované už v 16. storočí). Tieto silice, z ktorých je najznámejšia apiol, obsahujú petržlenové listy, koreň i semená. Dodávajú mu nezameniteľnú arómu ako napr. zeleru. Ďalším „bohatstvom“ petržlenu je horčík a vitamín C. Vitamín C je dôležitý pre tvorbu kolagénu, odstraňuje pigmentové škvrny a udržiava dobrú pleť. Vysoká hladina vitamínu K v petržlene môže pomôcť k zlepšeniu elasticity pleti a obnoviť jej mladícky vzhľad. Vitamín K ďalej urýchľuje hojenie rán a znižuje začervenanie. Konzumácia petržlenu je dobrý spôsob, ako získať aj viac zdravých minerálov, pretože v petržlene je obsiahnutý vápnik, draslík, mangán a železo, ale hlavne meď a zinok, ktoré predstavujú dôležitú zložku, zachovávajúcu zdravú kožu a zmierňujúcu pigmentové škvrny. Petržlen má silné močopudné a dezinfekčné vlastnosti a je viac než dobrým pomocníkom pri zápaloch močových ciest a pri problémoch s močovými kameňmi. Používa sa aj pri liečení širokého spektra gynekologických problémov, tonizuje hladké svalstvo maternice a pôsobí aj na nepravidelnú menštruáciu.
Využitie v kuchyni
Dochucujeme ňou vývary aj dressingy, používame ju do pomazánok, nasekanou petržlenovou vňaťou posýpame uvarené zemiaky. Dokonca, ak sa jej urodí viacej môžete z nej urobiť pesto. No a ak ju nevysušíte, tak vám skvelo pomôže aj zmrazená.
Pažítka
Pomyslenú striebornú priečku v bylinkách má pažítka. Je to viacročná bylinka. Pažítka je blízka príbuzná kuchynskej cibule. Pažítka je malá cibuľovina, ktorá dorastá do výšky približne 10 – 35 cm. Jej duté dlhé lístky pripomínajú jarnú cibuľu. Chuťovo je pažítka niečo medzi cibuľkou a cesnakom. Pestovanie pažítky doma nie je vôbec náročné. Stačí jej slnečné miesto chránené pred silným vetrom, primeranú zálievku a čoskoro si ju môžete dávať na maslový chlebík. Preto patrí medzi naše najobľúbenejšie bylinky. Pažítka obsahuje niektoré účinné látky vhodné pre náš organizmus. Vodu, bielkoviny, tuk, vlákninu, sacharidy, železo, vápnik, horčík, fosfor, draslík, zinok, meď, mangán, selén, sodík, omega3, omega6, vitamíny A, B, C, E, K, luteín, betakarotén, kyselinu listovú a kyselina pantoténovú.
Pažítka – účinky na zdravie
Podporuje obranyschopnosť, chráni bunky pred voľnými radikálmi, má antiseptické účinky, detoxikuje tráviaci trakt, podporuje trávenie, vylučovanie žlče, zvyšuje chuť do jedla, zlepšuje pravidelnú stolicu, prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam a znižuje vysoký krvný tlak a cholesterol. Pažítka sa veľa využíva hlavne v studenej kuchyni do rôznych pomazánok, ďalej ako prísada do mäsových náplní, alebo šalátových zálievok, na krémové polievky ako obloha či predjedlo. Vie ideálne nahradiť chuť ostrej cibule. Pažítku môžeme používať v troch stavoch – čerstvú, sušenú alebo mrazenú. Chcem však upozorniť, že ako sušená stráca svoju typickú arómu.
Majoránka
Väčšina ľudí používa majoránku sušenú. Ale pomocou čerstvého, vlastnými rukami vypestovaného korenia je experimentovanie v kuchyni dvojnásobne zaujímavé. Majoránka je nenáročná bylinka, ktorú si môžete kúpiť na jar v každom dobrom záhradkárstve. Darí sa jej aj v kvetináči, v ktorom krásne prevísa. Dobre znáša strih počas roka a rýchlo dorastá. Na jeseň si ju ostrihajte a máte tak na celú zimu k dispozícii dostatok sušenej bylinky a korenia v jednom. Majorán patrí medzi najstaršie druhy korenín. Už starí Gréci verili, že keď si dievča dá do postele majorán, Afrodita im prezradí, kto bude ich manželom. Na Slovensku zase dlho pretrvával zvyk, že ak chce mať dievča dobré manželstvo, mala by dostať do výbavy aj viazaničku majoránu. V súčasnosti používame majorán najmä na ochutenie jedál, zabudnúť by sme však nemali ani jeho liečivé účinky – uvoľňuje plyny, zvyšuje chuť do jedla, zmierňuje kašeľ a má upokojujúci účinok. Majorán totiž nepatrí len do gulášu či fašíriek, myslieť by sme pri jeho pestovaní alebo kúpe mali aj na jeho dezinfekčné účinky. Je súčasťou takmer všetkých bylinných čajov, kvapiek a tinktúr určených na zlepšenie trávenia, vo farmácii je preto veľmi obľúbeným. Pôsobí tiež upokojujúco na nervovú sústavu a keďže obsahuje neobyčajne aromatickú silicu je cenený aj v aromterapii.
Majoránka – účinky na zdravie
Majoránka obsahuje : bielkoviny, sacharidy, vláknina, tuk, voda, železo, vápnik, horčík, fosfor, draslík, zinok, meď, sodík, selén, mangán, vitamíny A, B, C, E, K, cholín, betakarotén, luteín, kyselinu listovú, omega 3 a omega 6 mastné nenasýtené kyseliny. Podporuje obranyschopnosť, má antiseptické účinky, podporuje a urýchľuje trávenie, odstraňuje plynatosť, zvyšuje vylučovanie žlče, odstraňuje kašeľ, podporuje uvoľňovanie hlienov, podporuje tvorbu červených krviniek, má močopudné účinky, odstraňuje nadbytočnú vody z tela, upokojuje nervový systém, zlepšuje kvalitu spánku.
Majoránka má príjemnú arómu. Preto s ňou pracujem s mierou, pretože obsahuje horčinu tanín (má chuť po dreve). Pridávame ju nielen do zemiakových placiek ale aj do omáčok, niektorých druhov zahustených polievok, k mäsovým výrobkom, syrom, rybám, hodí sa skvelo k teľacine, hydine a divine, k pečeniu atď. Používame čerstvú, sušenú, drvenú, či mletú. Tak isto platí, že dlhším varením stráca svoju arómu, preto ju pridávame rozdrvenú medzi dlaňami tesne pred dokončením jedla.
Kôpor
Kôpor je obľúbená bylinka v európskej kuchyni, zvlášť v Škandinávii. Na prvý pohľad vyzerá ako burina, ale práve naopak, je to voňavá a zdravá rastlina, ktorá sa používa ako korenie a aj ako liečivá bylinka. Je to nenáročná bylina, ktorá nepotrebuje skoro žiadnu extra starostlivosť. Pestovanie kôpru je hračka. Vysiať ju môžete pokojne aj medzi zeleninu. Uchytí sa skoro všade a čerstvú si ju môžete pridávať do rôznych jedál. Aj tu platí, že čerstvé má oveľa viac živín, ako sušené… Kôpor obsahuje množstvo účinných látok (živín, vitamínov, minerálov), ktoré pozitívne ovplyvňujú celkové zdravie. Kôpor je veľmi nápomocný vďaka svojim účinkom – pri poruchách trávenia (plynatosť, zápcha), pri nechutenstve, zníženej imunite, zavodnení organizmu. Podporuje imunitu, používa sa ako prevencia pred chrípkou, má antiseptické účinky, detoxikácia organizmu, zlepšenie trávenie, má silné močopudné účinky, odstraňuje migrény, mineralizuje kosti a zabezpečuje ich pevnosť, používa sa ako prevencia proti osteoporóze, lieči kožné ochorenia, upokojuje nervový systém.
Kôpor sa používa najčastejšie ako korenie do jedál. Môžete ním dochutiť polievky, ryby, kura, mäso, omáčky, nátierky, zaváraniny, slané koláče, zálievky, studené polievky, dressingy alebo prívarky. Kôpor je najlepší v čerstvej podobe, ak však túto možnosť nemáte, tak vám postačí aj sušený alebo mrazený.
Bobkový list
Vavrín zelený pochádza zo Stredomoria a v gréckej mytológii bol posvätnou rastlinou. Vetvička vavrínu vraj navyše dokázala ochrániť pred úderom blesku a ukrytá pod vankúšom údajne prinášala krásne sny. Rovnako v Starom Ríme sa tešil vavrín veľkej úcte. Typickú vôňu a korenistú, príjemne horkú chuť dodáva bobkovému listu éterický olej menom laurin. Bobkový list obsahuje 3% silice, horčín a triesloviny. Bylinka patrí k tradičnému koreniu v slovenskej kuchyni. Prepožičiava typickú chuť niektorým omáčkam (najmä sviečkovej a rajčinovej ), gulášom a polievkam (smotanová, francúzska ), nakladaným uhorkám a hubám . Je vhodný do marinády na mäso. Bobkový list sa nesmie dlho variť, inak zhorkne. Do jedál ho používame celý (teda nie drvený). Je zaujímavé, že chuť uvoľňuje pomaly a postupne. Používa sa na dochutenie polievok, prívarkov, marinád, zálievok na zaváranie, ale aj mäsa. Po dokončení tepelnej prípravy jedla (alebo pred konzumáciou) sa bobkový list z jedla vždy odstraňuje.
Bobkový list – účinky na zdravie
Hodí sa aj proti moliam a na pokojný spánok. Ak si vložíme pár lístkov pod vankúš, budeme spať ako bábätko. Vavrín má totiž schopnosť navodzovať dobrý spánok. Ak si zas pre zmenu pár lístkov vložíme do skrine, znemožníme moliam, aby nám poškodili oblečenie. Bobkový list zlepšuje trávenie, zároveň je to jemné sedatívum. Má antiseptické účinky, pomáha pri detoxikácii organizmu. Bobkový list pridaný do strukovinových polievok, kde má zmierňovať nadúvanie, typické po konzumácii strukovín. Má tiež protizápalové a močopudné účinky. Pomáha vyrovnávať hladinu krvného cukru (glukózy). Zlepšuje tiež pamäť a schopnosť duševnej koncentrácie. V podobe oleja pridaného do kúpeľa (vavrínový olej) prospieva stuhnutým svalom a kĺbom, odbúrava stres a únavu.
Tymián
Blízke južné dvojča našej materinej dúšky. Aj takto sa tymiánu hovorí. Ak bývate často chorí alebo mávate problém s trávením tak by ste mohli vyskúšať bylinku tymián. Po niekoľkých dňoch môžete pozorovať zmeny k lepšiemu. Tento poloker kvitne od mája bielym alebo fialovým kvetom. Nie je náročný na pestovateľské nároky. Vyhovuje mu skoro každá pôda a má rád slnko. V pôde, ktorá má vysoký obsah živín, klesá jeho chuť. Je náchylná na mráz, preto počas zimy chráňte tymián (konármi ihličnanu). Zbiera sa vňať, listy a kvety, ktoré sa sušia a potom sa používajú do jedál alebo vo forme čaju. Tymián je veľmi podobný s materinou dúškou, pretože patria do rovnakého rodu. Tymián je menej známe korenie, ale napriek tomu je svojím obsahom dôležitých živín vhodný pre udržanie alebo navrátenie úplného zdravia.
Tymián – účinky na zdravie
Už som spomenula, že silne podporuje imunitný systém, má antibiotické účinky, antiseptické účinky, podporuje trávenie, podporuje vyprázdňovanie (obnovuje črevnú mikroflóru), pomáha pri plynatosti a bolestiach brucha, lieči zápal močových ciest, má močopudný účinok – odvodňuje nadbytočnú vodu z tela, zlepšuje trávenie žalúdka (podpora vylučovania žalúdočných kyselín), lieči kožné ochorenia a poranenia, pomáha uvoľňovať hlien, prečisťuje pľúcne tkanivo. Tymián môžete využiť: keď máte chrípku, prechladnutie, nespavosť, bolesti brucha, plynatosť, pri bolestiach žalúdka, pri reume, zahlienenie pľúc, pri bolesti svalov alebo ako prevenciu pred ochoreniami, spôsobenými zníženou imunitou. My ho často poznáme vo forme tinktúry a požíva sa ako dezinfekčný prostriedok pri ochoreniach ústnej dutiny. Býva často zložkou zubných pást hlavne jeho silice, olej do kúpeľa, ktorý krásne prehreje alebo ako éterický olej. No a samozrejme používame ho hlavne v kuchyni. Musím povedať, že s tymiánom treba pracovať opatrne. Ak chcete po ňom siahnuť, tak používajte radšej čerstvé bylinky. V zime sušené alebo mrazené. Tymián dodá chuť mäsu ako je jahňacina, králik – veľmi opatrne, pri divine, používame ho do omáčok, k rybám na grilovanie pre vôňu. Koreníme s ním opatrne a uvážlivo, má výraznú chuť aj vôňu.
Bazalka
Bazalku poznajú hádam všetky dobré gazdinky. Využívajú ju v kuchyni ako koreninu, no je zároveň aj liečivou bylinkou. Bazalka je medonosnou rastlinou, pre svoju bohatosť kvitnutia je veľmi cennou včelárskou rastlinou. V súčasnosti existuje veľa odlišných druhov bazalky, čo môžete pozorovať na jar na trhoviskách.
Ako bazalku skladovať
Ak máte nadbytok bazalky a chcete si ju uchovať na neskoršiu konzumáciu, je najlepšou voľbou mraznička, pretože len tak si bazalka uchová všetky liečivé látky. Prepláchnite vetvičky studenou vodou a zavesené ich nechajte uschnúť. Ďalej otrhajte všetky lístky a uložte ich do mikroténových vrecúšok, z ktorých vysajte vzduch. Takto pripravené lístky bazalky môžete teraz dať zamraziť. Ak si chcete bazalku usušiť, rozložte ju do tenkých vrstiev a dajte ju do tieňa. Teplota pri sušení by nemala byť vyššia ako 35 ° C.
Bazalka – účinky na zdravie
Keďže má bazalka veľký obsah vitamínu C, minerálnych látok, silíc a trieslovín, je jej využitie v zdravotnej oblasti rozsiahle. Má blahodarné účinky na tráviaci trakt, teda zvyšuje chuť do jedla, pôsobí proti nadúvaniu, povzbudzuje tráviacu činnosť, odbúrava tuky a stimuluje tvorbu žlče. Ďalej kompletne zlepšuje metabolizmus a zároveň je jedným z najúčinnejších prírodných antidepresív. Éterický olej zmierňuje bolesti hlavy. Ako kloktadlo sa využíva pri aftách alebo pri zápaloch ďasien, obklady zo šťavy z listov sú zasa účinné pri zlom hojení rán, na zapareniny alebo pri bodnutí hmyzom. V neposlednom rade sa využíva na bolesti kĺbov, reumatické ťažkosti a pomliaždeniny. Avšak u tehotných žien a detí do 12 rokov sa neodporúča.
V kuchyni môžeme pracovať s čerstvou, sušenou alebo mrazenou bazalkou, najčastejšie sa využívajú iba lístky, ale nemusíme sa báť použiť aj časti kvetov. Vhodná je do omáčok, polievok, cestovín, mäsa alebo napríklad na pizzu, pretože pri tepelnom spracovaní sa jej chuť ešte násobí. V studenej kuchyni ju môžeme pridať k syrom, paradajkám, rybám, šalátom, do cestovín alebo omáčok, v bylinkových octoch, dressingoch alebo marinádach.
Rozmarín
Šťastie a radosť, ktoré prinášal rozmarín poznali už v dávnej histórii. Stačilo ho zapliesť do závoja mladej nevesty a mladomanželov čakal šťastný manželský život. V niektorých oblastiach zas rozmarín v topánke ženícha a nevesty predpovedal verné a trvalé manželstvo. Táto rastlinka však v sebe skrýva oveľa viac pozitív. Podobne ako tymián pochádza z oblasti Stredomoria. Gáfrová silica, ktorú obsahuje, mu prepožičiava špecifickú intenzívnu chuť a vôňu.
Rozmarín – účinky na zdravie
Ak nemáte kde dopestovať vlastný rozmarín, skúste ho nahradiť olejom, bude sa vám hodiť aj pri problémoch s kĺbami. Dá sa jednoducho zakúpiť v lekárni a telu pri vonkajšom použití prinesie úľavu. Pri masáži boľavých kĺbov treba olej nahriať. Vmasírovaný do spánkov potláča bolesti hlavy a migrénu. Antiseptické a antibakteriálne účinky rozmarínu sa využívajú pri potláčaní kožnej infekcie. Vyskúšajte rozmarínový kúpeľ a na vlastnej koži zistíte, aký povzbudivý účinok bude mať na vaše telo. Príprava je jednoduchá. Sušený rozmarín si nasypete do horúcej vody a stačí sa ponoriť a odpočívať. Vďaka obsahu silíc sa vaše telo prekrví a uvoľní sa stuhnuté svalstvo, uľaví sa bolestivým kĺbom a aromatická vôňa prospeje pri zlepšení chute do jedla. Pri príprave kúpeľa môžete využiť aj rozmarínový olej. Využitie v kuchyni: v kuchyni je rozmarín veľmi obľúbený, pretože napriek vareniu pri vysokých teplotách nestráca vôňu a chuť. Môžete ho používať na dochutenie hocakého jedla či prílohy, dôležité je ale používať ho s rozvahou. Ak to s dávkovaním preženiete, namiesto príjemne korenistej chute prerazí horká pachuť. Ak chcete grilovať, môžete lístky položiť priamo na uhlie. Rozšíria po okolí aj do grilovaného mäsa príjemnú jemnú vôňu. Použiť ich ale môžete samozrejme aj do omáčok alebo priamo na mäso. Rozmarín sa v kuchyni používa najmä na dochutenie mäsa, rýb a zemiakov. Pokrm s ním je aromatický a vďaka povzbudivým účinkom priláka ku stolu celú rodinu. Stačí pridať štipku rozmarínu pred pečením na zapekané zemiaky, bravčové či kuracie mäso a oživíte svoje tradičné recepty novou chuťou.
Šalvia
Šalvia sa v období stredoveku spájala s nesmrteľnosťou človeka. Tak tomu bolo i u Peržanov a Číňanov, ktorí ju využívali ako prostriedok proti starnutiu. U našich starých materí bola známa pod názvami babské ucho či vlčí chvost. Aktuálne je populárnou liečivou rastlinou, oživením záhradky a vďaka jedinečnej chuti aj dochucovadlom rozličných pokrmov. Šalvia lekárska patrí medzi vďačné liečivé rastliny. Ak sa ju rozhodnete pestovať v záhradke, poteší vás pôvabným vzhľadom, príjemnou vôňou, jedinečnou chuťou a samozrejme liečivými účinkami.
Šalvia – účinky na zdravie
Šalvia lekárska sa používala už v 16. storočí ako nálev na kloktanie proti začínajúcej paradontóze a proti krvácaniu ďasien. Dokonca sa žula na vyčistenie zubov, keďže ľudia ešte nepoznali kefky. Aj dnes sa používa ako kloktadlo pri zápale mandlí, hrtanu a ústnej dutiny. Pomáha pri hojení áft v ústach a na oplachovanie pleti pri odstraňovaní akné. Kúpeľom nôh sa dá sčasti zbaviť nadmerného potenia nôh, ale aj plesní a kožných ekzémov, pretože vďaka obsiahnutým siliciam má antibakteriálne a antimykotické účinky. Podrvený list rastliny sa prikladá na ranu pri bodnutí hmyzom. Vnútorne sa používa proti nadúvaniu, na zlepšenie chuti do jedla, na prečistenie krvi, na zlepšenie krvného obehu, na upokojenie nervového systému. Na prípravu čaju sa používajú asi dva lístky. Pije sa dvakrát denne. Nadmerné užívanie šalvie môže viesť k poruche čriev. Pozor! S pitím šalviového čaju to netreba preháňať. Obsahuje éterický olej bohatý na tujón, ktorý má vo vysokých dávkach vedľajšie účinky – búšenie srdca či závrate. Šalviu môžete použiť ako tinktúru, obklad, čaj alebo čerstvé lístky v kuchyni. V kulinárstve sa šalvia využíva buď čerstvá alebo sušená. Keďže podporuje trávenie, často sa ňou dochucujú ťažšie stráviteľné pokrmy, najmä rôzne druhy mäsa. Šalviou si však môžete dochutiť aj grilovanú zeleninu, ryby a s obľubou sa pridáva aj do rozličných omáčok, pri príprave ochutených octov.
TIP: Ja osobne na prípravu zeleninových jedál používam „kráľovnú“ šalviu. Tu jednoduchý recept, ktorý sa dá využiť vždy a všade. Roztopte trošku masla alebo olivového oleja. Pridáme lístočky šalvie, necháme prehriať na uvoľnenie jej arómy. A túto zmes iba prelejeme na predpripravenú zeleninu. Podobná zmes sa dá urobiť aj z mäty.
Koriander
Už starý Egypťania a Gréci poznali blahodarné účinky koriandra na ľudský organizmus konzumovali ho pri anémii a vždy, keď trpeli nespavosťou. Z ľudovej múdrosti a povier koriander v dome prináša pokoj, bezpečie a ochranu. Predkovia koriander natískali do mäsa, aby ho mohli dlhšie skladovať, pretože obsahuje látky zabraňujúce rozšíreniu plesní a usmrcujúce baktérie.
Koriander – účinky na zdravie
Bojuje so žalúdočnými problémami, preto ak máte problémy s nadúvaním, trápia vás kŕče žalúdka či čriev, alebo vám slabo trávi a máte nechuť k jedlu určite si jedlo posypte koriandrom. Celkovo zlepší chuť do jedla, preto je vhodný na pomoc ľuďom, ktorí trpia nechutenstvom – anorexiou, tiež je vhodný ak vás prekvapí hnačka či žalúdočná viróza. Stará čínska medicína radí požiť koriander pri otrave jedlom, pomôže telu rýchlejšie sa vysporiadať s týmto typom otravy. Koriander dokáže účinne z vášho tela odstraňovať toxické kovy, ako sú napríklad olovo, ortuť a hliník, preto je vhodné konzumovať ho za účelom detoxikácie. Účinky antioxidantov a vitamínov, ktoré táto bylina obsahuje, pôsobia ako prevencia proti rakovine a navyše posilňujú náš imunitný systém. Je užitočný proti chrípkovým ochoreniam pôsobí močopudne a znižuje horúčku. Silice obsiahnuté v koriandri pomáhajú telu v boji s vírusmi a baktériami. Má antibakteriálne účinky podobne ako oregáno a tiež podobne pomáha odstraňovať plesne a má antimykotické účinky .Výťažky z koriandru majú blahodarný vplyv na pokožku a je možné ich nájsť v rôznych kozmetických výrobkoch. Zdravé ochutenie jedla je najčastejší dôvod, prečo máme koriander doma. V kuchyni môžete ním ochutiť bravčové, hydinu, kompóty koláče či sladkosti napríklad liečivé koriandrové koláčiky sa používali ešte pred objavením antibiotík. V ázijskej kuchyni je neoddeliteľnou zložkou stravy každého dňa. Vrcholové čerstvé lístky sú najaromatickejšie a ich vôňu a sladko horkú chuť oceníte ako korenie listových šalátov, nátierok, polievok, či na ryby.
Uskladnenie byliniek a ako na to
Pre mnoho ľudí je pridávanie byliniek do pokrmov zbytočné a preferujú klasickú chuť s použitím nanajvýš soli, čierneho korenia či papriky. Ak sa však naučíte správne ich použiť – získate úplne nový rozmer chuti – chce to len trochu experimentovania a odvahy. Bylinky nemusíte len použiť priamo do jedál, ideálne sa z nich pripravujú marinády alebo zmesi, ktoré môžete mať vždy v chladničke alebo špajzy po ruke.
- Usušené bylinky pred pridaním do pokrmu rozdrvte medzi dlaňami, čerstvé jednoducho natrhajte. Ak chcete mať čerstvé bylinky rýchlo a pohodlne nakrájané (napr. pažítka do nátierok) použite kuchynské nožnice.
- Čerstvých byliniek budete pri príprave pokrmu potrebovať asi dvoj – až trojnásobné množstvo ako usušených, pretože v usušených je chuť omnoho viac koncentrovanejšia.
- Bylinky si narežeme na drobno, poukladáme na papier na pečenie alebo na fóliu. Potom dáme narýchlo do mrazničky a asi po 10-20 minútach vytiahneme a presypeme do nádoby, v ktorej chceme bylinku uchovávať.
- Ďalšou z možností je, že bylinky dáme do nádoby na ľad, zalejem vodou a dáme do mrazničky. Potom už len vyberieme kocku a použijeme pri varení.
- Ak sa chystáte bylinky použiť v najbližších dňoch, stačí ich stonkami ponoriť do pohára s vodou a uchovať v chladničke. Ak budete vodu aspoň každý druhý deň vymieňať – vydržia vám tak 1 – 2 týždne.
Môžete sušiť
- natrhané a očistené bylinky rovnomerne rozložte v jednej vrstve na čisté plátno alebo kuchynskú papierovú utierku a pozvoľna usušte na teplom mieste
- správne usušené bylinky by sa mali medzi prstami drobiť
- dôkladne skontrolujte, či neobsahujú pleseň, nakoľko prvotná vlhkosť podporuje vznik plesní
- usušené bylinky skladujte v sklenej alebo keramickej nádobe (preverte, či nádoba nie je napáchnutá napr. korením a či nie je vlhká)
- takto pripravené bylinky vám vydržia asi 1 až 2 roky, potom ich aróma slabne
Môžete mraziť
- mnohé bylinky si udržia dlhšie arómu mrazením ako sušením
- očistené bylinky jednoducho vložte do potravinárskych vrecúšok a zmrazte
- populárne je mrazenie aj do nádobiek na výrobu kociek ľadu
- očistené bylinky nasekajte, vložte do nádobky na ľad, zalejte trochou vody a zmrazte
Môžete nakladať
- ak často používate bylinky je pohodlné ich mať priamo po ruke v chladničke – v takom prípade ideálne poslúži ich naloženie do oleja
- očistené a osušené bylinky natrhajte alebo nasekajte, vložte do sklenej nádoby, zalejte olejom
- odporúčame použiť klasický olivový olej (nemusí byť extra virgin)
- môžete si tak vopred pripraviť zmesi na dochucovanie či pasty jednoduchým pridaním napr. soli, citrónovej šťavy, horčice, vybraného korenia a pod. Kombináciou nasekanej bazalky, píniových orieškov, citrónovej šťavy a parmezánu tak získate populárnu pastu Pesto.
Použitie byliniek v kuchyni
|
Bylinkové zmesi
Vedieť, čo sa k sebe hodí a čo nie? Čo patrí ku kuchárskemu umeniu. Určité bylinky si dokonca navzájom „vadia“, napríklad rozmarín, levanduľa a šalvia. K známym kombináciám patrí zmes jemné bylinky. Tvoria ju trebuľka, estragón, petržlenová vňať a pažítka. Používa sa do svetlých omáčok, k rybe a hydine.
Provensalské korenie tvorí bazalka, saturejka, majorán, oregano, tymián, estragón alebo feniklová vňať, rozmarín alebo levanduľa. Používa sa do rybacích a mäsových jedál a do francúzskeho zeleninového jedla ratatouille.
Zväzok byliniek alebo vrecko s bylinkami väčšinou obsahuje saturejku, majorán, tymian, bobkový list, petržlenovú vňať alebo estragón, trebuľku a kôpor. Zväzočky byliniek sa vkladajú do polievky alebo omáčky, v ktorých sa varia a potom sa vyberú.
Milí priatelia, dnes som toho napísala veľa. Verím, že bylinky zostanú pevnou súčasťou vašej kuchyne. V zime treba myslieť na jar a už teraz si naplánovať aké bylinky budú ozdobovať váš parapet v kuchyni či balkón. Tie treba mať vždy poruke. Niečo čerstvé a niečo do zásoby. Niečo na potešenie, niečo ako darček. Prajem vám veľa voňavých zážitkov s bylinkami a objavovanie nových chutí.
Lúčim sa s bylinkovou rošádou a prianím všetkého dobrého.
Soňa Milová
Váš poradca na ceste za zdravím