Aesculus hippocastanum
Jesenná atmosféra je vždy spojená s prechádzkou v parku. Každý rok sa vyberám na túto neopakovateľnú návštevu a s ňou spojený zber pagaštanov konských. Malý košík, vám blízka osoba, slnečné lúče hladiace vašu tvár, šum lístia a tie malé pichľavé a lákavé gaštany. Nazbierať pod vankúš váš počet rokov a ešte jeden naviac. Tak to robievala moja babka, po nej to robím ja a učím aj ostatné žienky. Pridajte sa aj vy na tento malý výlet do prírody nazbierať dary Matky zeme.
Dnešný blog bude o pagaštane konskom. Možno ho skôr poznáte pod názvom divý gaštan. Rastie na mnohých miestach – v parkoch, lesíkoch a určite nie je vhodný len pre kone, ale aj pre ľudí. Pagaštan konský je skvelým liečiteľom. Plody pagaštanu nie sú jedlé, pri ich konzumácii by mohlo dôjsť k otrave. Obsahujú látku aescin, ktorá je vo vyšších dávkach jedovatá. V terapeutických dávkach sa ale jedná o skvelé liečivo.
Mýty a legendy:
Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) patrí ku krytosemenným dvojklíčnolistovým rastlinám. V rámci tejto skupiny je predstaviteľom rovnomennej čeľade pagaštanovité (Hippocastanaceae, syn. Aesculaceae). Rodové meno aesculus je odvodené z latinského slova esca, ktoré v preklade znamená jedlo. Týmto chcel Carl Linné vyjadriť podobnosť pagaštana konského s jedlým gaštanom. Druhový názov hippocastanum pochádza z gréckeho slova hippos, čo je v slovenskom jazyku kôň. Súvisí to s tým, že rozomleté semená pagaštana konského boli v minulosti liekom pre dýchavičné kone. Podobné vysvetlenie pomenovania je i pre anglický názov horse chestnut (horse – kôň, chestnut – gaštan).
Výskyt:
Pôvod pagaštana konského nebol mnoho rokov známy, až kým nebol objavený ako divo rastúci strom v horách severného Grécka. Iné zdroje uvádzajú, že vo voľnej prírode rastie vo vlhkých lesoch podhorského stupňa v severnom Albánsku, Tesálii – kraji severovýchodného Grécka, v horách Bulharska a na západnom Kaukaze. V treťohorách rástol i u nás, ale počas ľadovej doby v strednej Európe vyhynul. Až od 16. storočia sa začal pestovať v parkoch a záhradách. Na Slovensku i v celej Európe sa v súčasnosti hojne pestuje v parkoch a veľkých záhradách, kde patrí k najobľúbenejším okrasným drevinám. Môže rásť samostatne ako solitér, ale býva i súčasťou alejí a tiež ako lem starých ciest. Je náročný na obsah dusíkatých látok v pôde. Pagaštan konský je veľmi užitočnou rastlinou pre včelárov. Kvety poskytujú včelám mnoho tmavočerveného peľu a nektár na tvorbu bieleho medu, pupene tzv. dluž – včelí tmel, ktorý včely vyžívajú na škárovanie úľov. Listy pagaštana konského poskytujú včelám medovicu.
Charakteristika:
Vzrastom je pagaštan konský strom, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 30 m – 35 m. Mohutná koruna tohto stromu je široko kužeľovitá až rozložitá, môže dosiahnuť šírku až 20 metrov. Jeho drevnatá stonka má na povrchu kmeňa sivohnedú až červenohnedú štetinovitú kôru.
Protistojné listy vyrastajú na stopkách dlhých až 20 cm. Sú dlaňovito zložené. Každý zložený list sa skladá z 5 až 7 lístkov obráteného vajcovitého tvaru. Sú nápadné svojou veľkosťou, môžu dorásť až do 30 cm. Na okraji sú nerovnako zúbkaté. Na rube listov sa nachádzajú červenohnedé chĺpky, ktoré s dospievaním listov miznú a ostávajú iba na rozkonárení žilnatiny. V jeseni sa listy sfarbujú do oranžovo – červena a potom opadávajú. Po opadaných listoch zostávajú na vetvičkách podkovovité jazvičky. Nepatrné zvyšky suchých listov môžu výnimočne zostať na strome do ďalšieho roka. Kvety pagaštana konského sa rozvíjajú zároveň s listami. Vyrastajú vo veľkých vzpriamených súkvetiach kužeľovitého tvaru, ktoré môžu mať dĺžku až 30 cm. Tieto súkvetia vyzerajú veľmi efektne.
Jednotlivé obojpohlavné kvety majú priemer asi 2 cm a sú päťpočetné. Korunné lupienky sú krémovobielej farby so žltou, ružovou až červenou kresbou. Majú obráteno vajcovitý tvar a po okrajoch sú kučeravé a brvité. Vnútri každého kvetného obalu sa nachádza jeden piestik a sedem tyčiniek. Piestik obsahuje vrchný žľaznatý a plstnatý semenník. Tyčinky majú chlpaté nitky i peľnice, ktoré ďaleko vyčnievajú z kvetov. Kvitne od mája do júna. Po odkvitnutí sa menia na suché pukavé plody – tobolky. Vnútri každého plodu sa zvyčajne nachádzajú dve až tri semená horkej chuti. Majú lesklé hnedé osemenie a nápadný belavý pupok (hilum). Na rozdiel od plodov gaštana jedlého plody pagaštana konského nie sú jedlé.
Použitie v Mojej domácej lekárni:
Pagaštan konský patrí tiež k liečivým rastlinám. Ako prvý ho spomenul Matthioli v roku 1565, ktorému lekár W. Quacelbenus priniesol z Carihradu konárik so zrelými plodmi. O jeho liečebné využitie sa zaslúžil v rokoch 1896 – 1909 de Vevey. Semená, kvety i kôra obsahujú saponíny, flavonoidy a kumaríny (eskulín a eskuletín). Pagaštan konský je známy v ľudovom liečiteľstve, využitie mal najmä v minulosti. Postrúhané sušené semená s trochou liehoviny sa odporúčali pri hnačkách. Vonkajšie uplatnenie majú odvary na rany, opuchy, omrzliny, lišaje a pri hemoroidoch. Zápary z listov majú expektoračný účinok – uľahčujú vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest. Dlhodobé vnútorné používanie a silné dávky však môžu byť škodlivé, okrem bolestí hlavy môžu spôsobiť i otravy. Vzhľadom na závažné dôsledky sa jeho používanie bez konzultácie s lekárom neodporúča.
Z čerstvých kvetov sa vyrába masážna tinktúra proti reume a lámke (viď recept nižšie). Po zbere ich treba nasypať do fľaše, zaliať liehom a nechať vylúhovať na slnečnom mieste. V oficiálnej medicíne sa používa ako súčasť prípravkov zvyšujúcich napätie ciev, prípravkov urýchľujúcich zrážanie krvi a zastavujúcich krvácanie i prípravkov proti zápalom. Získavajú sa z neho i prípravky proti kŕčovým žilám. Pre obsah eskulínu je súčasťou kožných gélov, ktoré zmierňujú opuchy, majú protizápalový účinok a tlmia bolesť. Je tiež zložkou opaľovacích krémov. Ponúknem vám recept na výrobu tinktúry a masti z pagaštanu konského. Pagaštan pomáha pri:
- všetkých cievnych ochoreniach,
- artróze,
- dne,
- opuchu nôh,
- na prekrvenie končatín,
- kúpeľ na studené nohy,
- extrakt je vhodný pre pacientov s varixami,
- zabraňuje vzniku trombóz a znižuje krehkosť vlásočníc,
- pomáha aj pri ekzéme.
Tinktúra na cievne problémy č. 1:
Tinktúra je účinná pri cievnych problémoch. Zlepšuje cirkuláciu krvi v pľúcach, nohách, zlepšuje kvalitu cievnych stien a periférneho prekrvenia. Táto tinktúra je vhodná aj pri liečbe hemoroidov, bercových vredoch a kŕčových žilách. Užíva sa aj po infarkte, či mozgovej mŕtvici. Treba konzultovať s lekárom. Tinktúra sa vyrába z púčikov rastlín pagaštanu konského. Jeden diel púčikov sa zmieša s 10 objemovými dielmi liehu a nechá sa stáť v uzatvorenej sklenej nádobe asi tri týždne na slnku. Po prefiltrovaní sa používa zvonka na natieranie boľavých a postihnutých miest.
Tinktúra na cievne problémy č. 2:
Ingrediencie:
150 g plodu gaštana konského, 500 ml 60% alkoholu, zavárací pohár s patentným uzáverom
Postup:
Táto tinktúra sa dá používať aj vnútorne, preto je dôležité si dať pozor na alkohol.
- Nazbierané gaštany očistíme suchou utierkou a nadrvíme alebo nastrúhame.
- Vložíme do zaváracieho pohára.
- Zalejeme pripraveným alkoholom najlepšie z lekárne spiritus dilitus na vnútorné použitie. Necháme macerovať na parapetnom okne 1 – 2 mesiace za občasného potrepania.
- Potom scedíme a uskladníme v tmavej fľaši.
Využitie tinktúry:
- Zvyšuje pevnosť a elasticitu ciev, znižuje fragilitu – lámavosť ciev,
- Pôsobí na všetky cievy– tepny, žily a lymfatické cievy,
- Zlepšuje prekrvenie končatín a periférnych orgánov. Používame pri studených rukách a nohách,
- Zlepšuje prietok koronárnymi tepnami (tepny zásobujúce srdcový sval),
- Vhodné je jej užívanie pri chronickej žilovej nedostatočnosti – varixy – krčové žily,
- Pomáha pri lymfatických opuchoch,
- Pri celulitíde, tu sa užíva vnútorne aj vonkajšie,
- Môže ovplyvniť aj niektoré typy migrén a pôsobí preventívne proti CMP.
Dávkovanie:
Podávame 20 kvapiek 3 x denne nalačno (podľa hmotnosti). Začíname opatrne 10 kvapkami, aby sme overili znášanlivosť. Podávame 2 mesiace v kuse. Po dvoch mesiacoch musí byť prestávka. Potom podávať každé 2 mesiace v jednom štvrťroku a mesiac pauza.
Gaštanový kúpeľ:
Reumatikom lekári kedysi odporúčali pagaštanový kúpeľ, ktorý pomáhal odstrániť bolesť z ich poskrúcaných kĺbov. Semená však museli byť čerstvé. Prospešný je aj pri opuchoch po zlomeninách.
Pagaštan našiel uplatnenie aj v estetickej medicíne. Pridáva sa do ochranných krémov, pretože bráni v tom, aby sa koža po slnení nezapálila.
Krém na kĺby č. 1:
Ten si môžete urobiť aj doma a nemusíte ho kupovať. Desať rozdrvených alebo nakrájaných gaštanov vložte do skleneného pohára a zalejte alpou alebo liehom. Nechajte niekoľko týždňov lúhovať pri izbovej teplote – stačí cca 20 dní a tekutina zhnedne. Získa konzistenciu ako želé, takže to je správny čas začať ho používať. Takýto liehový bylinný extrakt z pagaštanu konského pomáha proti bolestiam kĺbov a chrbtice. Natierajte ho na boľavé miesta. Bolesť zvykne po štvrť, polhodinke odznieť. Takúto zmes môžete využiť aj proti zápalu kŕčových žíl.
Pagaštanový olej na kŕčové žily:
Na tento olej potrebujete asi 20 gaštanových plodov, ktoré je dobré nastrúhať alebo nadrviť. Pridajte hrsť rozmarínu, kvetov rebríčka, vložte do sklenenej fľaše a zalejte olejom. Záleží na vašom výbere, môže to byť olivový, mandľový, sezamový či kokosový…
Nechajte lúhovať asi 3 týždne, preceďte olej cez látku a potierajte kŕčové žily pripraveným olejom aspoň 3-krát denne.